Jesenný, sychravý podvečer v príjemných priestoroch dizajnového showroomu v Bratislave. Konečne sme prijali pozvanie a prišli. Dnešný program – Gaggenau Culinary Show s ochutnávkou vína. Už dopredu sme sa tešili. Domáce spotrebiče sú šperkom každej kuchyne a nám záleží nielen na funkčnom usporiadaní pracovných zón, ale aj na inovatívnych, nadčasových a vášnivých kuchynských pomocníkoch. A tými spotrebiče Gaggenau nepochybne sú.


http://www.gaggenau.com

Svojim elegantne strohým dizajnom sú ideálne pre všetky gazdinky, ktoré svoj čas za sporákom chcú stráviť revolučne, s tradičnými hodnotami pri varení. Domáci chlieb či pizza sa dá upiecť na kameni v rúre. Cesto môže vykysnúť v parnej rúre a to za 20 minút. Očistiť teppan je prekvapujúco jednoduché. Stačí ho rozohriať na čistiacu teplotu a pár pohybov kockami ľadu po steakoch neprekáža ani mne.


http://www.gaggenau.com

Nechali sme sa unášať nevšedným kulinárskym zážitkom za asistencie profesionálneho kuchára. Pripravil pre nás niekoľko chodov chutných a rýchlych pokrmov, ktorých božská chuť bola zvýraznená lahodnými vínami. Áno, je pravda, že lepšia polovička pozvaného dua z nášho ateliéru vychutnávala víno jemne nad jej limit, čo je asi liter alkoholu ročne, nezmenilo to však na pocite z rozčarovania. Hostitelia boli pozorní a veľmi milí. Kuchár presne odhadol náš vrelý vzťah k dezertom a naservíroval extra porciu hruškového koláča s čerstvým ďumbierom. Ach, ten skvost sa čarovne rozplýval na jazyku…Cely team forte p si dal záležať a cením si ich snahu.

Moje rozčarovanie začína a končí pri pozvaných hosťoch. Na show sa dostavili štyri páry vrátane našej posádky. Som presvedčená, že hostiteľ oslovil mnohých architektov, dizajnérov a klientov, nielen z Bratislavy. To potvrdzuje aj fakt, že okrem mailovej pozvánky sme boli informovaní obetavou magistrou umenia showroomu aj telefonicky. Zúčastnených nemôžem kritizovať, lebo predsalen, prišli. Na to, že úrodná pôda na opätovanie ľahkej konverzácie na Slovensku nie je pestovaná, si snáď niekedy zvyknem. Ako však trávili čas zvyšní pozvaní interiéroví dizajnéri a architekti, neviem. (Našu obľúbenú ateliérovú tému: ‘Ako architekt navrhne interiér resp. ako obvodový lekár vylieči rakovinu’ rozviniem inokedy.) Nepochopiteľné.

Architekti a dizajnéri hromžia, že chýba verejná diskusia o architektúre a dizajne na Slovensku. Sú to tí, ktorí by mali plodiť myšlienky a snažiť sa o ich realizáciu. Podnecovať, pretvárať či šokovať okolie svojou tvorbou. Byť aktívni, zaujímať sa, spájať a neodmysliteľne verejne diskutovať o životnom priestore ľudí. Aj toto je našou prácou. Desatročia nezmyselných zásahov a obmedzení do spoločnosti ponúkajú výzvu nanovo kvalitne vytvárať a kultúrne chrániť. Mám dojem, že tu chýba ľahkosť bytia a potrebná vášnivá komunikácia. Možno to, ako prekonať sám seba a naučiť sa niečo nové. Nájsť si pár chvíľ na stretnutie s priateľmi, dodávateľmi či klientmi a zabaviť sa. Pamätám si podobnú party dizajnového nábytku v Sydney. Atmosféra bola ‘bloody awesome’, v zaplnenom showroome. V kóji sa len ťažko dalo predrať od pódia k delikatesám, cesta naspäť bola takmer nemožná. Zdržali sme sa asi tri hodiny. Hostia neustále prichádzali a odchádzali. Mala som pocit, že sa mnohí poznajú, rozprávajú o svojich úspechoch a navzájom sa podporujú. Cítila som nával anglosaského priateľstva a nadšenia, neskrývaného a nefalšovaného. Všetci sú na jednej lodi, všetci majú tú istú výzvu, každého práca závisí od priateľov, dodávateľov, klientov. Takisto ako tu, v Bratislave, na Slovensku.

MU