Všimli sme si víkendový článok v SME. Téma Martin Benka v kancelárii s fotografiami nám známeho interiéru sa nedal prehliadnuť. Článok je zaujímavý svojim záberom, hovorí o interiéroch komerčných priestorov, dizajne, umení a o prístupe firiem k prostrediu, v ktorom fungujú. Význam či odkaz článku sú však časti, ktoré v ňom chýbajú. Interiér nestojí len na pocite z dobrej investície do stoličky alebo obrazu, ani sa nedá povedať, že fenomén zelených kravát, fialových sačiek a bielych ponožiek je preč. Spoločností, pre ktoré je dizajn súčasťou firemnej kultúry, je na Slovensku ako maku v čokoládovej palacinke. Väčšinou sú to zahraničné firmy a ich pobočky, ktorým záleží na prostredí, v ktorom pôsobia. Pochopili, že čo ľuďom dajú, to im ľudia vrátia. Myslieť si, že slovenské firmy sa začnú samé od seba správať ako uvedomelé spoločnosti, je romantické. 20 rokov demokracie je krátky čas na renesanciu a osveta je stále mizivá. Slovenské firmy však robia chybu hľadaním hodnoty investicií v zahraničných výrobkoch. Stačí sa pozrieť na ktorúkoľvek taliansku, nemeckú, rakúsku firmu pôsobiacu na Slovensku. Je naivné si myslieť, že Talian do svojej firmy kúpi bavoráka, keď môže jazdiť na svojej Alfe či Fiate. Rovnako si Talian nebude ťahať do kancelárie nábytok od rakúskeho Wittmana, ale vyberie si produkty s talianskym pôvodom (aj to otáznym, keďže veľká časť dizajnových produktov od svetoznámych značiek a ľúbozvučných mien sa produkuje v Ázii). Tak funguje trh, zrejme na tom nie je nič prekvapivé. Zorientovať sa na trhu s dizajnom a na trhu s umením pritom na Slovensku nie je zložité. Tých našich pár vychytaných autorov pozná snáď každý, súčasná generácia talentov prudko produkuje, katalyzuje, vystavuje, prototypuje, dokonca kurátoruje a rieši tretí sektor. Domácu tvorbu môžeme ale častokrát pokojne považovať za vysoko umeleckú – málokto ju chce, napriek tomu sa tvorí. Bolo by optimistické tvrdiť, že sa čosi pomaly začína hýbať, že slovenské firmy začínajú vnímať cestu úspechu aj cez formu vzájomnej podpory a spolupráce. Samozrejme, umenie a dizajn by mal súčasne podporovať štát, avšak sú to zároveň ľudia, ktorí ten štát tvoria. Preto, rozvíjanie, uchovávanie a podpora intelektuálnych hodnôt spoločnosti, je na ľudoch. Je na nás, aby sme sa zaujímali, diskutovali, spoznávali a podporovali slovenský dizajn a umenie. Na ťahu sú architekti, dizajnéri, umelci, teoretici i praktici, obchodníci a výrobcovia, ich spoločný cieľ, snaha a skutočná spolupráca.